Vo svojom referate by som vam rad priblizil Antarktidu. Bol by som rad, keby ste po jeho vypocuti pochopili, preco je potrebne antarktidu chranit.
Antarktída je najstudenejším, najhornatejším a najveternejším miestom na zemeguli. Mnoho ľudí si myslí, že tento tretí najmenší kontinent je posledným rajom na zemi. Drsné podmienky a washingtonská Zmluva o Antarktíde mu zaručili nedotknuteľnosť. Antarktída nebude patriť nikomu - 1. decembra 1959 sa na tom vo Washingtone dohodli štáty, ktoré na zimnom kontinente udržiavali aspoň jednu celoročne obývanú stanicu. Zmluva sa stala súčasťou medzinárodného práva 23. júna 1961. Antarktída sa stala územím pod spoločnou správou medzinárodného spoločenstva.
Už po druhej svetovej vojne sa dve superveľmoci - USA a Rusko - dohodli, že Antarktída zostane zbavovana vojenskeho charakteru. Podľa zmluvy z Washingtonu je dnes najstudenší kontinent neutrálnym pásmom, kde sa nemôže vyvíjať nijaká vojenská činnosť, jadrové skúšky a iné pokusy so zbraňami. Povoľuje vedecký výskum a využívanie Antarktídy na mierové účely, výmenu informácií a prítomnosť vedeckého personálu. Dohodu v súčasnosti rešpektujú štyri desiatky štátov.
Hoci zmluva zakazuje teritoriálne nároky Argentína, Austrália, Francúzsko, Nový Zéland, Nórsko a Británia si dodnes robia nárok na časti studeného kontinentu.
Zmluvu o Antarktíde postupne doplnilo asi 170 ďalších dokumentov na ochranu antarktickej fauny a flóry, hlavne tuleňov a veľrýb.
Drsné polárne podnebie s absolútnym najnižším teplotným rekordom -89,2 stupňa Celzia bráni trvalému osídleniu človekom. Šestnásť výskumných polárnych staníc obýva počas neturistických zimných mesiacov asi 1200 vedcov. Najväčšími výskumnými stanicami sú americká McMurdo a novozélandská Scottova základňa.
má na podnebie celého sveta obrovský vplyv a moria, ktoré ju obmývajú, sú domovom najrôznejších živočíchov a pýši sa bohatým morským životom. Antarktída tvorí približne 9% svetovej súše, aj keď 98% tohto kontinentu je pochovaných pod najväčším ľadovým hrobom na svete, ktorý dosahuje maximálnu hĺbku 4,8km. Táto obrovská masa ľadu predstavuje približne 70% svetových zásob sladkej pitnej vody. Pevninský ľadovec je veľmi dôležitý pre vývoj na celej Zemi. Šelfové ľadovce lemujú okolo 60% pobrežia, stále vodné toky tu neexistujú. Najvyšším bodom je Vinsonov masív (4 897m), priemerná nadmorská výška dosahuje asi 2 300m. Podnebie je drsné, polárne a veterné.
Od dobytia južného pólu v decembri 1911 nórskym bádateľom Rolandom Amundsenom sa kontinent, ocitol v centre záujmu mnohých štátov, ktoré si nárokovali časti kontinentu kvôli nerastnému bohatstvu a výnosnému lovu zvierat.
Podľa turistickej príručky Lonely Planet bolo od čias nórskeho vynálezu strieľajúcej harpúny v roku 1904 až do roku 1966 v južných moriach zabitých 175 250 veľrybích kusov. Aj dnes japonské rybárske člny ulovia každoročne vo svetových vodách tristo veľrýb.
Ťažbu nerastných surovín znemožňujú mimoriadne extrémne podmienky. Priemerné ročné teploty sa pohybujú okolo -50 stupňov Celzia. Ťažba ropy a plynu sa ukázala pre vysoké náklady ako neekonomická.
OSN predložila pred časom ambiciózny plán, podľa ktorého by sa Antarktída mohla stať svetovým parkom. Prví turisti prileteli z Nového Zélandu na kontinent až v roku 1977. Každoročne v lete, ktoré trvá krátko a teploty sa počas neho pohybujú okolo