podobné referáty

ico refreklama

Albert Camus: Šťastná smrť


Hodnotenie:
Zobrazení: 1694


Prvá časť románu sa začína vraždou beznohého Rolanda Zagreusa. Zastrelil ho jeho známy, Patrice Mersault. Na mieste činu nechal Zagreusov list a telo naaranžoval tak, aby to vyzeralo ako samovražda. Dej pokračuje opisom Mersaultovho predchádzajúceho života. Pracoval v prístave osem hodín denne. Býval sám v izbe, kde kedysi žil so svojou nebohou matkou. Voľný čas trávil spánkom a pozorovaním života na ulici. Občas chodil do kina so svojou priateľkou Marthou. Nemiloval ju, a ani ona jeho, bola pri ňom len preto, lebo sa jej zdal zaujímavý. Jemu sa páčila jej krása. Jedného dňa v kine Marthe zbadá svojho niekdajšieho milenca. Mersault začne žiarliť a donúti ju, aby mu povedala mená všetkých jej bývalých. Jedným z nich bol aj Zagreus. Marthe ich zoznámi a Patrice sa s mrzákom zblíži. Spolu sa rozprávajú o hľadaní šťastia. Zagreus vyjadrí názor, že na to aby bol človek šťastný, nevyhnutne potrebuje peniaze. Od mladosti nahromadil veľký majetok, no nehoda pri ktorej prišiel o nohy mu skazila jeho honbu za radostným životom v samote. Teraz má v príborníku odložený list na rozlúčku a revolver, aby so svojim utrpením mohol kedykoľvek skoncovať. Mersault sa po tomto rozhovore vráti domov a nájde debnára Cardonnu, ktorý uňho býval so sestrou v prenajatej izbe. Tá ho kvôli jeho krutosti opustila a on teraz zostal sám, zúfalý, v špinavej kutici a plače za matkou. Na druhý deň Mersault zastrelí Zagreusa, ktorý nekladie žiadny odpor, a zo sejfu vezme jeho peniaze. Krátko nato dostane horúčku. Odchádza z Alžírska do Francúzska, odkiaľ pošle Marthe list. Potom odcestuje do Prahy. Druhá časť sa začína jeho príchodom do jedného pražského hotela. Ubytuje sa v špinavej izbe. Zmietaný horúčkou sa túla po uliciach. Každý deň večeria v tej istej reštaurácii a dlho spí. Navštevuje pražské kláštory a barokové kostoly, ktoré ho úplne fascinujú. Po celý čas je sám a stále chce odísť, no nevie sa odhodlať. Raz keď sa blížil k reštaurácii, zbadal na chodníku mŕtveho muža, okolo ktorého postávalo pár okoloidúcich. To v ňom vyvolá zabudnuté spomienky a donúti ho odísť. Najprv odcestuje do Breslau. Vo vlaku rozjíma o svojom živote. Potom prichádza do Viedne, odkiaľ pošle list svojim dvom priateľkám, študentkám Rose a Claire. Dostane odpoveď, v ktorom ho pozývajú do ich domu pri Alžíri. Vyberie sa teda cez Janov naspäť domov. Býva s Claire, Rose a ich spolužiačkou Catherine vo vile nad zátokou, ktorú oni nazývajú Dom pred Svetom. Diskutuje s nimi a ich priateľkou Eliane o hľadaní lásky a šťastia. Zoznámi sa s Luciennou Raynalovou. Ožení sa s ňou, no ona zostáva v Alžíri. On sa opäť vydá na cesty a po návrate si kúpi dom v Chenoua. Spriatelí sa s jednorukým rybárom Pérezom a lekárom Bernardom. Navštívi ho Lucienne a neskôr aj jeho tri priateľky. Vyberie sa s nimi na výlet na kopec, no pri návrate stratí vedomie. Keď ho Bernard príde vyšetriť, túži mu všetko povedať, no nakoniec sa k tomu neodhodlá. Čas plynie a Mersault ho trávi sám vo svojom dome. Jednej noci si počas prechádzky uvedomí, že dosiahol to čo hľadal. Od radosti skočí do mora. Po chvíli, už ďaleko od pobrežia, ho zachytí studený prúd. Horko-ťažko dopláva na breh. Bernard ho prezrie a zistí, že mu vynecháva srdce. Prichádza Lucienne, aby sa oňho starala. Mersault blúzni v horúčkach na hranici medzi životom a smrťou. Uvedomuje si, že ak teraz umrie, bude šťastnejší ako Zagreus, lebo našiel zmysel svojho života. Citát: V tejto izbe sa cítil taký vzdialený všetkému, ešte aj svojej horúčke, tak jasne pociťoval, koľko absurdity a úbohosti sa skrýva na dne aj tých najlepšie usporiadaných životov, že pred ním odrazu vyvstala tajomná a hanebná tvár istej podoby slobody, ktorá sa rodí z pochybnosti a podozrenia. Aj Zagreus mal v ten deň otvorené oči a tiekli mu z nich slzy. Ale bola to posledná slabosť človeka, ktorý nemal podiel na svojom živote. Takejto slabosti sa Patrice neobával. Aj pri úderoch horúčkovitej krvi, ktorá sa vždy zastavila len kúsok na hraniciach jeho telesných možností, chápal, že toto nebude jeho slabosťou. Lebo on splnil svoju úlohu, vykonal jedinú povinnosť človeka, ktorou je byť šťastný. Môj názor: Šťastná smrť je dosť náročný román. Bohaté, až poetické opisy spomalujú dej, podľa mňa však čítanie skôr sťažujú. Aj dialógy mi pripadajú trocha neprirodzené. Postavy sa nerozprávajú skoro o ničom inom ako o hľadaní šťastia, bez ohľadu na prostredie a situáciu. Podľa môjho názoru táto kniha vyžaduje skúseného čitateľa, ako aj znalosť ostatných Camusovych diel.



ako to funguje?