AIDS preveruje lásku
Strach nie je k nicomu, musíme vediet, ako sa chránit
Strach z AIDS
Epidémiu AIDS, rozšíreného dnes po celom svete, sprevádza strach. Strach je
negatívna emócia a ako ochrana pred AIDS velmi neúcinkuje. Strach z ludí, ktorí sú
nákazou postihnutí, spôsobujú nedorozumenie a nepriatelstvo medzi zdravými a
postihnutými. Nedorozumenia, ktoré sa obracajú medzi oboma. Strach z ochorenia
pritom ovplyvnuje žiadúcim smerom správanie cloveka len do urcitej miery. Ak nie je
podporovaný dostatkom poucenia, môže v nás vzbudit inú nežiadúcu emóciu –
odovzdanost osudu, pocit, že aj tak nemôžem nic robit, aby som sa pred ochorením
chránil. Pred AIDS nás neochráni strach, ale poucená zodpovednost.
AIDS je záludný v case i v tele
Získané zlyhanie
Co je AIDS? Anglická skratka názvu acquired immuno deficiency syndrom, znamená
syndróm získaného zlyhania imunity. Imunita je dôležitý mechanizmus
obranyschopnosti organizmu. Tento mechanizmus pomáha v tele cloveka nicit
mikroorganizmy, najmä vírusy, žijúce v bunkách a spôsobujúce rôzne ochorenia. AIDS
je taktiež vírusové ochorenie. Spôsobuje ho vírus HIV (human immunodeficiency virus),
ktorý je v porovnaní s ostatnými vírusmi zvlášt zákerný. Je totiž schopný úplne narušit
práve mechanizmus obranyschopnosti organizmu tak, že clovek infikovaný vírusom
HIV, u ktorého prepuklo ochorenie AIDS, môže zomriet na chorobu, na ktorú sa inak
nezomiera, napr. na zápal plúc. Teraz sa asi spýtate, ako sa vlastne nákaza AIDS
prejavuje. Odpoved však nie je jednoduchá. Môžu to byt príznaky celkom bežnej
infekcie, ktorá je nám známa: zvýšená teplota, hnacka, chrípkové príznaky a pod.
Jednou zo záludností HIV infekcie je, že sa nemusí nijako prejavit celé mesiace, ba i
roky. Existujú ludia, nositelia HIV infekcie, u ktorých sa ochorenia sprevádzajúce úplne
rozvinutý AIDS neprejavia vôbec, jednoducho nepodlahnú ochoreniu AIDS a napriek
tomu môžu sami infekciu šírit.
Niektorí ludia sa správajú riskantne
Strach z ludí
V histórii AIDS sa objavil pojem riziková skupina. Bolo to v case, ked ochorenie – teda
ešte nepomenované, pretože bolo nepoznané – sa prejavovalo u ludí, ktorí mali nieco
spolocné. Najskôr sa rozšírilo medzi homosexuálnymi mužmi, teda tými, ktorí sa v
láske zameriavajú na mužov.
Potom to boli hemofilici – muži alebo chlapci s dedicnou poruchou krvnej zrážanlivosti
(ženy táto porucha postihuje totiž zriedkavo). Dalej ludia užívajúci drogy, ktoré si
vpichovali injekcnými ihlami. V hrôze, ktorú neznáma epidémia vzbudzovala, boli
príslušníci týchto skupín oznacovaní za rizikových. Zároven boli oznacovaní za ako
skupina ohrozujúca ostatných. Na svete bola dalšia epidémia – tentokrát epidémia
strachu z ludí, ktorí patrili do takto oznacených menšín. HIV sa prenáša krvou,
sexuálnym stykom a z matky na plod
Cesty prenosu
Dnes vieme, že hemofilici, ktorí ochoreli na AIDS, ochorelo preto, že im bol podaný liek
obsahujúci HIV. Lieky pre hemofilikov sa vyrábajú z krvného séra velkého množstva
darcov. Darcovia, medzi ktorými boli aj ludia infikovaný HIV (hoci nic ani netušili), teda
infekciu prepravili svojou krvou. Z krvi sa nakazili aj ludia, ktorí dostali transfúziu napr.
pri operácii. Akonáhle bola zistená táto cesta šírenia HIV, zacala byt vo všetkých
civilizovaných krajinách krv podrobovaná kontrole. Taktiež sú kontrolovaní všetci
darcovia krvi. V bývalom Ceskoslovensku to bolo od r. 1987. Túto cestu prenosu
“strážia” zdravotníci. Všetky ostatné spôsoby prenosu sú v našich rukách.
Striedanie sexuálnych partnerov - spolahlivá cesta pre AIDS
Promiskuita – dobrá kamarátka vírusu HIV
Promiskuita znamená striedanie a najcastejšie sa tento výraz používa v spojení so
sexom. Hovoríme teda o sexuálnej promiskuite. Povedzme si o striedaní sexuálnych
partnerov, o nevere, nestálych milencoch, o milostných vztahoch , ktoré netrvajú dlho,
ktoré sú skôr naopak krátke, že ani vlastne o vztah nejde. Promiskuita nie je rozhodne
vlastná len homosexuálom, alebo dokonca - ako sa mylne nazdáva – že je každý
homosexuál promiskuitný. Tvrdí sa, že homosexuálnych ludí žije v ludskej populácii asi
4%, teda menšina. Rozhodne je v tejto menšine vela ludí, ktorí žijú vo vernom
partnerstve alebo sa sexuálneho života úplne zriekli. To však nedokáže každý clovek a
ani by to nebolo správne. Správne však urcite nie je ani striedanie, a to ani v menšine
homosexuálov, ani vo väcšine heterosexuálov. Preco sa clovek zacne správat
promiskuitne, nie je lahké vysvetlit. Zjednodušíme to. V case, ked si uvedomujeme
vlastnú sexualitu a ucíme sa s nou žit, je dôležité, aký vzor sexuálneho správania
máme k dispozícii. Napodobnujeme a vstrebávame postoje svojich rodicov, bez toho,
aby sme si to uvedomovali. Zanedbatelné nie sú ani vplyvy ludí, ktorí nám niec9m
imponujú.
Ak sme sa narodili so správnou sexuálnou orientáciou, nemáme nejaké iné výrazné
problémy tí pre nás dôležití ludia okolo nás žijú v harmonických milostných vztahoch,
najpravdepodobnejšie ich napodobníme a taktiež sa budeme snažit o takéto vztahy.
Tažšie to má ale chlapec, ktorý v období dospievania zistí u seba homosexuálne sklony.
Pretože v jeho predstave je láska k jedincovi rovnakého pohlavia nesprávna, pretože
vedia o pohrdaní takýmito ludmi a pretože tažko nájdu vo svojom okolí vzor, ako sa s
touto odchýlkou správne vyrovnat, naucit sa s nou žit. Niektorí zacnú svoju sexualitu
nenávidiet. Naviac sa obáva, aby sa to jeho blízki o nom nedozvedeli. A pretože väcšina
ludí nie je schopná žit bez sexu, zacne neskôr vyhladávat krátkodobé styky – casto
zámerne s neznámymi partnermi, pretože riziko prezradenia je v takom prípade malé,
ale riziko získania nejakej pohlavne prenosnej choroby – i AIDS – naopak znacné.
Opojná zamilovanost – nebezpecenstvo vytriezvenia aj závislosti
Zamilovanost nie je láska
Hovorili sme o tom, preco niektorí homosexuáli striedajú partnerov a preco vyhladávajú
neznámych partnerov. Promiskuitne sa samozrejme správa aj vela ludí so sexuálnym
zameraním na jedincov opacného pohlavia. Všimnite si, že toto správanie nachádza v
ociach mnohých ludí pochopenie. Prelietavých chlapcov ci dievcence dokonca mnohí z
nás pokladajú za úspešných, žiadúcich. A predsa promiskuita, striedanie sexuálnych
partnerov, je nebezpecná, nech sa jedná o homosexuálov, alebo tzv. normálnych, teda
homosexuálov. Sexuálny pud, ktorým sa nelíšime od ostatných živocíchov, má clovek
kultivovat, aby z neho vypestoval ludskú lásku. Lásku oddelme od zamilovanosti, s
ktorou si ju mnohí zamienajú. Zamilovanost je schopnost niekomu sa zapácit, ku
niekomu vzplanút. Je to práve tá ludská podoba sexuálneho alebo taktiež
rozmnožovacieho pudu. Obvykle je zamilovanost spojená s docasnou stratou rozumu.
Nie sme schopní na tom, do koho sme sa zamilovali, vnímat nic iného než to, co sa
nám páci. Dokonca to príroda zariadila tak, že ak ide o obojstrannú zamilovanost,
obaja robíme to, cím v druhom posilnujeme zamilovanost, ani by sme sa o to vedome
snažili. Preto nám obdobie zamilovanosti prináša tolko krásnych pocitov a zážitkov,
preto je opojné. Ale práve preto, že sa vlastne nevedomky pretvarujeme, nemôžeme to
vydržat dlho. Skôr ci neskôr sa zacneme správat ako obvykle, naše skutocné vlastnosti
a spôsoby vyjdú najavo. Niektorí to potom prežívajú ako hlboké sklamanie, nezriedka
sa dvojice rozlúcia. Nie je na tom nic zranujúceho, pokial zamilovaná dvojica v tom
opojnom období nezašla vo vzájomných dôvernostiach príliš daleko, trebárs až k
sexuálnym stykom.
Obvykle je to potom dievca, ktorá sa sklamaním viac trápi. V obidvoch však vzájomné
sklamanie pôsobí. Mnohí sa snažia o dalšie opojné vztahy. Aby sa z vás nestali stále
sklamaní úcastníci tejto nebezpecnej hry, uvedomte si, že zamilovanost nie je láska a
preto k nej nepatrí sex.
Nebojme sa odlišností, bojme sa svojho strachu odlišnost prijat
Malé odbocenie (o vztahu k menšinám)
Ked predložíme úplne malým detom obrázok, na ktorom bude 5 zebier pruhovaných
správne a jedna bude mat pruhy obrátene a opýtame sa, ktorá zebra zožrala ostatným
seno, odpovedia deti väcšinou , že to bola tá nesprávne pruhovaná. Teda tá, ktorá sa
od ostatných odlišuje. Niecia odlišnost v nás vzbudzuje podozrenie,, strach, casto aj
agresiu. Tým, ktorí sa odlišujú, sme pripravení podsúvat rôzne negatíva, podozrievat
ich z kadecoho. V tom máme nieco spolocné so zvieracími predkami, ktorí sa pudovo
snažia zbavit odlišných jedincov svojho druhu. Lenže my sme ludia a neriadime sa iba
pudmi. Naše ludstvo je dokazované okrem iného práve našim vztahom k menšinám,
teda k ludom, ktorí sa viac ci menej líšia farbou pleti, zdravotnými postihnutiami,
kultúrou atd. Vyspelost demokratických spolocností je meraná práve ich vztahom k
menšinám. Cím vyspelejšia demokratická spolocnost, tým vyšší je tu stupen prijímania,
tým je tolerantnejšia k menšinám. Pochopenie má prednost pred odsúdením ci dokonca
vyvrhnutím. Každý z nás má možnost zachovat sa demokraticky, osvedcit svoju
schopnost vcítenia sa a tým pochopenie pre situáciu toho druhého. Nikomu, ani
postihnutému odlišnostou, ani sebe, teda neodlišujúcemu sa – nepomôžem, ak budem
znižovat ludskú hodnotu iného cloveka posmeškami alebo ohováraním. Naopak, takým
správaním v odlišujúcom sa cloveku vyvolám a posilním pocit menejcennosti. A práve
ten pocit, že som nieco menej než ostatní, že ma ostatní „neberú“ sú živnou pôdou pre
pohrdanie sebou samým. A ked k tomu nepochopeniu prispejú rodicia, je to o dôvod
viac, nemat sa rád. Clovek, ktorý sám seba nemá rád, nedokáže sám seba prijat, máva
problémy s prijatím iných ludí. Kruh sa uzatvára. Vrátme sa ale od všeobecnej úvahy o
menšinách k menšine homosexuálov. Môžete mat vo svojom okolí niekoho, kto si práve
v tejto dobe uvedomuje, že sa mu pácia jedinci toho istého pohlavia. Rozhodne to nie
je dôvod k verejnému výsmechu. Pokial viete, že ho to trápi, pomôžte mu tak, aby o
tom nikto iný nevedel. Povedzte mu, kde nájde pomoc.
Sexuológa, ktorý jeho pochybnosti potvrdí alebo vyvráti, ale najmä mu poradí, ako sa s
problémom vyrovnat. Takúto pomoc nájde v rôznych, dnes už existujúcich poradniach.