M e n o v é v z ť a h y
Medzinárodný menový systém predstavuje súhrn pravidiel a opatrení spojených s pohybom peňazí medzi štátmi. Je významným činiteľom pri rozvíjaní procesov ekonomickej interdependencie.
Základnou otázkou, z ktorej vychádzajú medzinárodné menové vzťahy, je ako určiť pomery, v ktorých sa navzájom vymieňajú jednotlivé národné meny. Ide teda o menové kurzy.
1.1 Formovanie menových kurzov
Základom medzinárodného menového systém je kurzový systém. Menový kurz je cena zahraničnej meny vyjadrená v domácej mene.
Mena sa zhodnocuje, ak za jednotku národnej meny v dôsledku pôsobenia trhových faktorov možno kúpiť viacej jednotiek zahraničnej meny.
Mena sa znehodnocuje, ak v dôsledku pôsobenia trhových faktorov za jednotku národnej meny možno kúpiť menej jednotiek zahraničnej meny.
Zhodnotenie alebo znehodnotenie meny je v podmienkach voľných trhov produktom pôsobenia trhových síl.
Revalvácia je zmena oficiálneho kurzu, vďaka ktorej sa za jednotku národnej meny nakúpiť väčší počet jednotiek zahraničnej meny.
Devalvácia je tiež zmena oficiálneho kurzu, umožňujúca ale za jednotku národnej meny nakúpiť menší počet jednotiek zahraničnej meny.
Na vytváranie dopytu pôsobia tri hlavné činitele:
1. Medzinárodný obchod tovarom a službami
2. Medzinárodný obchod takými finančnými nástrojmi, akými sú účastiny a obligácie
3. Nákup fyzických aktív (napr. tovární)v zahraničí
Na vytváraní ponuky sa podieľajú rovnaké faktory ako na vytváraní dopytu lenže z opačnej strany.
1.2 Faktory ovplyvňujúce zmeny menových kurzov
Delia sa podľa hľadísk:
- dlhodobé – teória parity kúpnej sily. Zdôvodnil ju David Riacardo v r. 1817 a v r. 1916 Švéd G. Cassek. Porovnávajú sa tu ceny koša tých istých tovarov v rozličných krajinách.
Menové kurzy sa môžu odlišovať od úrovne , ktorá sa predpokladá na základe teórie PPP. Tri skutočnosti:
1. Narušenie systému voľného obchodu
2. Existencia tovarov a služieb, s ktorými sa nedá obchodovať cez hranice
3. Nie všetky tovary v rozličných krajinách majú identický chatakter
- strednodobé – zmena ekonomickej aktivity – v priaznivých fázach podnikateľského cyklu rastú dôchodky, rastú výdavky na spotrebu a v rámci nich zrejme aj výdavky na nákup importovaného tovaru.
- krátkodobé – rozdiely v krátkodobej úrokovej miere. Vedú k tomu, že kapitál v celosvetovom meradle sa sťahuje na miesta, kde očakáva najvyššie zhodnotenie, kde je najvyššia úroková miera.
1.3 Medzinárodný menový systém po druhej svetovej vojne
Základy na povojnové usporiadanie medzinárodných menových a úverových vzťahov položila medzinárodná menová a finančná konferencia OSN konaná v r. 1944 v Bretton Woode.
Bretton-woodsky menový systém predstavoval sústavu pravidiel, ktorými sa regulovali medzinárodné menové vzťahy od konca druhej svetovej vojny do začiatku 70. rokov. Opieral sa o relatívne pevné menové kurzy. Parity mien sa vyjadrovali v Au a v USD. Au sa používalo na vyrovnávanie schodku platobných bilancií. Ústrednou inštitúciou Bretton-woodskeho menového systému sa stal Medzinárodný menový fond.
Kingstonský menový systém nahradil v polovici 70. rokov vtedy už nefungujúci Bretton-woodský menový systém. Oficiálne bol prijatý roku 1976 v Kingstone. Na jeho základe sa medzinárodné menové opierajú o pružné menové kurzy. Zlato už nebolo základom kurzových vzťahov. Je oveľa zložitejší. Jednotlivé krajiny využívajú rozličné menové režimy, pristupujú ku kombinácii rozličných menových režimov, ten istý menový režim často využívajú rôznym spôsobom, často menia menové režimy i spôsoby ich riadenia.
1.4 Regulácia medzinárodných menových vzťahov
Medzinárodným menovým fondom, mechanizmus rozhodovania v MMF
Základné ciele MMF sa formulovali takto:
- posilniť medzinárodnú menovú spoluprácu,
- podporiť rozvoj a vyrovnaný rast medzinárodného obchodu,
- pomôcť členským štátom riešiť deficity ich platobných bilancií,
- podporiť stabilitu menových kurzov.
Mechanizmus rozhodovania MMF
Najvyšším orgánom MMF je Zbor guvernérov, ktorý sa skladá z guvernéra a jeho zástupcov. Schádza sa každý rok na výročnom zhromaždení, aby posúdil prácu MMF za uplynulé obdobie.
Rada výkonných riaditeľov MMF sídli vo Washingtone, D.C.. venuje sa každodennému rozhodovaniu o širokej škále problémov. Ide o politické, operatívne a administratívne problémy fungovania MMS, ktoré zahŕňajú:
- dozor nad politikou menových kurzov členských krajín,
- poskytovanie finančných prostriedkov MMF členským štátom,
- konzultácie s členskými krajinami,
- posudzovanie komplexných štúdií o významných otázkach
Rozhodnutia sa prijímajú trojakým spôsobom:
a) hlasovaním – jednoduchou väčšinou (viac ako 50%)
b) hlasovaním – kvalifikovanou väčšinou
c) bez hlasovania – na základe konsenzu.
1.5 Medzinárodný menový fond
Medzinárodný menový fond je jednou z medzinárodných inštitúcií, ktoré svojou aktivitou
pôsobia na proces transformácie bývalých socialistických ekonomík.
Podiel MMF na jeho priebehu v posledných rokoch vystupoval do popredia najmä v 4 hlavných smeroch.
1. Každoročne sa konajú vzájomné konzultácie, ktoré poskytujú možnosť do hĺbky skúmať problémy transformujúcich sa ekonomík, uvažovať o spôsoboch ich riešenia.
2. MMF poskytuje svojim členom veľa možností v rámci služieb technickej pomoci, najmä v oblasti centrálneho bankovníctva, fiškálnych záležitostí a štatistiky.
3. MMF poskytuje transformujúcim sa ekonomikám finančnú pomoc pri financovaní deficitov ich platobných bilancií.
4. MMF poskytuje transformujúcim sa ekonomikám tzv. podpornú pomoc. (dohoda medzi MMF a príslušnou krajinou hrá úlohu katalyzátora, ktorý stimuluje financovanie z iných zdrojov.