Zázrak na Níle
1) poloha, obyvateľstvo a hospodárstvo v egypte
2) stará ríša (3000 – 2200pnl.)
3) stredná ríša (2000 – 1800pnl.)
4) nová ríša (1600 – 1100pnl.)
5) neskorá ríša (do 522pnl.)
1) staroveký egypt sa rozprestieral na oboch brehoch Nílu. Rieka každoročne od júla do októbra zaplavovala celé údolie. Po opadnutí vody tu ostal úrodný kal, veľmi vhodný na poľnohospodárstvo. Podľa záplav egypťania delili rok na tri časti: obdobie záplav - obdobie sejby – obdobie žatvy. Každoročné záplavy zabespečili dostatok vody pre poľnohospodárstvo v inak suchej oblasti, ale len za predpokladu, že prebytočná voda sa zachytila do vopred pripravených nádrží a kanálov. Keďže údržba týchto zariadení si vyžiadala viac ľudí, obyvatelia sa spájali do väčších uzemných celkov nomov, na čele ktorých stáli nomarchovia. Rieka níl tak pomohla rýchlejšie zjednotiť egypt. Najprv sa vytvorili dva územné celky: horný a dolný egypt. Okolo roku 3100pnl. Sa oba štáty zjednotili. Hlavným mestom štátu sa stal Mennofer (Menfis). Dejiny egypta delíme na štyri hlavné obdobia: stará ríša, stredná ríša, nová ríša, neskorá ríša.
2) Stará ríša, ktorá zaberala územie po dnešný Asuán, je známa veľkými kamennými stavbami – pyramídami. Pyramídy patrili medzi 7 starovekých divov sveta a ako jediné sa zachovali dodnes. Na čele štátu stál faraón, ktorého egypťania považovali za syna boha slnka Ra. Najvyšším hodnostárom bol vezír. Velil vojsku a bol nejvyšším sudcom. Pôda patrila faraónovi no mohol ju za zásluhy darovať svojim blízkym. Tak sa vytvorila šľachta. Väčšinu obyvateľstva však tvorili roľníci. Z obrábanej pôdy platili dane v naturáliach. Museli pracovať na kráľovských stavbách a udržiavať zavlažovacie zariadenia. Otrokov zväčša vojnových zajatcov bolo málo.
3) Stredná ríša sa najprv vytvorila na juhu. Hlavným mestom bol horno egyptský Veset (téby). Egypťania v tomto období dobyli Núbiu (dnešný Sudán) bohatú na zlato. Faraón Amenemhet 1. dal postaviť pri sinajskom poloostove reťaz pevností, ktoré mali zabrániť postupu divých kmeňov z ázie. Napriek tomu v roku 1750 vtrhol do egypta kočovný kmeň Hyksósov a ovládol krajjinu. Dobyvatelia prišli do egypta na dvojkolesových vozoch ťahaných koňmi. Prijali egyptskú kultúru ale aj napriek tomu ich pričinením stredná ríša zanikla.
4) Popud na zjednotenie novej ríše vyšiel opäť z Vesetu. Za vlády faraóna Thutmóse 1. egypťania prenikli do prednej ázie a dostali sa až k eufratu. Počas panovania faraóna Amenhotepa 4. vypukol v egypte konflikt s kňazmi boha Amóna, ktorého najä v hornom egypte uctievali ako boha slnka. Aby faraón podlomil moc kňazov, ktorí presadzovali polyteizmus, zaviedol uctievanie jediného boha – živého slnečného kotúča – boha Atona. Aj sám prijal nové meno Achnaton. Reforma však nebola úspešná. Jeho nástupca Tutanchaton zavrhol kult boha Atona, vrátil sa ku kultu boha Amóna a premenoval sa na Tutanchamóna. Nález jeho hrobky bol po viac ako tritisíc rokoch bol archeologickou senzáciou 20. storočia. Za vlády Ramesse 2. uzavrel egypt s chetitmi prvú mierovú zmluvu v dejinách.
5) Faraóni neskorej ríše boli väčšinou slabí panovníci, často i cudzinci. Za faraóna Nekoa 2. féničania v službách egypťanov oboplávali celú afriku. Krajinu po Asýrčanoch nakoniec dobyli Peržania v roku 525pnl. V najkrvavejšej bitke v staroveku pri Pelúzii. Politické dejiny egypta boli pestré ale hospodársky život a spôsob vlády sa po tisícročia takmer nemenil.