| Ivan Krasko - dosť dobré (2.3) |
| alegoricko-reflexívne s nadosobnou tématikou - Otcova roľa, Otrok, Básnici – obava o národ, uvedomuje si, že národ ho potrebuje, prichádza s náladami vzbury, chce skončiť s útklakom... |
|
| Ján Smrek: Bacardi a iné básne - dosť dobré (2.09) |
| Zbierka: je výberom diel z Hostiny a Studne, Smrek sa na začiatku tvorby zapísal do ľudí ako básnik píšuci o láske, ctiteľ žien, vychutnávač života, tu ale začína vystupovať ako kritik politického smeru, ale i vojnu, fašizmu, preto je táto zbierka iná a odlišuje sa napríklad opd Básnika a ženy. Po zbierke Studňa sa odmlčal na nejakú dobu a potom... |
|
| Samo Chalupka Mor ho! (text básne) - dosť dobré (2.06) |
| A ty, mor ho! - hoj mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom. |
|
| Ivan Krasko: Not ex solitudo - dosť dobré (2.25) |
| Ivan Krasko patrí medzi spisovateľov, ktorý výrazne ovplyvnili slovenskú literatúru. Patril medzi básnikov moderny. Úvodné slovo k jeho prvotine Nox et solitudo mu napísal Vajanský. .. |
|
| Hviezdoslav - Krvavé sonety - dosť dobré (2.28) |
| A národ oboril sa na národ
s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa.
Kres spráskal pušiek, zahrmeli delá:
zem stone, piští vzduch, rvú vlny vôd,
kde bleskom kmitla hrozná Astarot... |
|
| Hviezdoslav - Pozdrav - dobré (2.61) |
| Pozdravujem vás, lesy, hory,
z tej duše pozdravujem vás!
Čo mrcha svet v nás skvári, zmorí,
zrak jeho urknul, zmámila.. |
|
| J. G. Tajovský - Horký chlieb - dosť dobré (2.39) |
| Koniec fašiangov tu, a zima nepopúšťa. Slnko sa celý deň ani
neukáže a inovať zo stromov ledva padá trocha o poludní. Činí
sa, akoby sa zima vrátiť chcela. Kto by ju žiadal?! Nikto! A
predsa, keby sa vrátila, keby sa vrátilo len pár týždňov, hej,
či inak by to všetko ... |
|
| Miroslav Válek: Nite - dosť dobré (2.15) |
| A nad soľ vzácnejšie sú pre človeka nie, keď nemá, čím by prišil záplatu na to, čo bolí, čo má zostať skryté jak chromá ruka pod rukávom kabátu. |
|
| Pavel Bunčák - SIESTA - dobré (2.92) |
| Do kresla usadám
a kolíše ma zasa morská vlna
do diaľky vlečie riečny prúd
budúcnosť milostiplná.
Do vázy ružu ponáram
a zašle roky sa nám budú vracať
na tvoju počesť
jak by si mala dvadsať. |
|
| Romain Rolland - Peter a Lucia - dobré (2.69) |
| pekné myšlienky: „Aké je to teraz krásne, keď človek má zajtrajšok. Lebo keď šťastie je vo veku rastu, najkrajší zo všetkých dní je vždy dnešok." ... |
|